Nadia Lovisa Lee

13. listopadu 2016 v 14:15 | Hayley |  Neaktívne postavy
Nick: Esther| Věk: 18 | Značky: Žádné |FC: Meagan Tandy


Ročník - 4
Orientace - Heterosexuál

Nadia sa snaží správať milo, jej práca s ľuďmi ju tomu naučila a z vlastných skúseností vie, že raz môžete byť hore a raz zase obratom dole. Je celkom zhovorčivá, ale nerobí jej problém sa nad témami viac zamyslieť. Keď sa s ňou dáte do reči, nevyjdú z toho len samé bláboly - snaží sa hovoriť rozumne. Nemá rada prekvapenia a irituje ju, keď niekto začne vetu a potom ju nedokončí, najlepšie so slovami: Už nič. Celkom ju to dokáže podráždiť. Váži si úprimnosti a klamstvo ako keď tlačí, neberie ako kreativitu, len ako faloš - ktorú veľmi neobľubuje. Avšak nemá rada keď je úprimnosť podaná spôsobom, ktorý si niekto nepreyslí a tým pádom môže raniť. Hádky moc neľúbi ale keď sa do nich pustí, stojí to za to. S nikým sa prílišne bez dôvodu neháda. Má rada malé deti a vie sa k nim správať. Má rada Country a RnB, alebo Indiana Rock ale občas jej hudobný vkus vybočuje. U nej v prehrávači môžete nájsť napríklad aj Bruna Marsa, skupinu The Lumineers alebo Civil Twilight, ale neodpustí si aj techno hudbu v štýle DR. DRE - čo občas dokáže ľudí prekvapiť. Rada číta, ale nemá predsudky k nejakým filmom alebo filmom s knižnou predlohou, tie podarené si tiež rada niekoľko krát pozrie. Zlom nastáva v jej stereotypnej osobnosti vtedy, keď sa jej ju začne niekto naozaj páčiť, a z milého a nekonfliktného dievčaťa čo sa snaží byť nápomocná sa stane otrávny človek. Je to nezvyčajné, ale väčšinou je na tú osobu potom nepríjemná aj cez to, že sa ju snaží ignorovať. Jej obvyklé správanie sa k danej osobe otočí o stoosemdesiat stupňov. Snaží sa reagovať tak, ako by ju všetko na ňom i na jeho rečiach otravovalo a tým ho odohnať. Snaží sa od seba potencionálny vzťah odohnať, než ju to dočista pomotá hlavu a ona sa nebude môcť sústrediť alebo racionálne uvažovať. Pár ľudí už ale neoblomne o jej priazeň stálo a nakoniec si ich Nadia pustila k telu, ale chcelo to trpezlivosť a snahu ktorú moc ľudí nemá. Ale vo vnútri túži po dlhom vzťahu. Ale najprv ak si ju chete získať tak musíte prekonať všetko to skrývane a odhalíte to čo tak dlho pred svetom skrývala. Má rada originalitu a nepotrpí si na klišé, to jej príde komické. Má rada podivné kombinácie, ako napríklad modré kvety, čokoládové špagety a ďalšie podivnosti. Skrátka má rada šialené kombinácie, ktoré ju prídu úplne obyčajné. Rada hrá volejbal, a rada pláva, všeobecne je rada vo vode. Nikomu veľmi nerozpráva o svojom detstve, aj keď bola vo zmes šťastným dieťaťom. Vie udržať tajomstvo, skrátka preto že chápe, že sa nikomu nemá povedať. Má rada veľa fantasy vecí a je v nich občas ochotná aj tolerovať absenciu logiky. Racionálne uvažuje, je realistka a má svoj rozum a inteligenciu, ale rada sa občas zatúla do sveta fantázie, kto tiež nie. Rada sa usmieva a má vycibrený vkus pre humor. Sú veci, ktoré by ju nikdy nerozosmiali, aj keď niekoho iného áno, a tiež taký, na ktorom by sa mohla smiať neustále, ale ostatným by to vôbec neprišlo vtipné. Taktiež obľubuje slovné hračky. Raz prisúdil jej bývalý priateľ jej zvuk smiechu k niečomu podobnému ako k zvuku keď padajú kocky zo schodov. To by muselo byť niečo, aby mala depresiu, pretože ona vyzerá skôr ako chodiace slniečko a verí, že jej život občas nie je práve šťastný alebo zaujímaví. Nemá rada čaj, či už je akýkoľvek, za to celkom obľubuje kávu Latte Macchiato, ale nepreháňa to s ňou. Vlastné veľa kníh o gréckej mytológii a je to téma, ktorá ju nehorázne baví. Je empatická a vie, kedy je potrebné nejakú tému rozviesť, vniesť do nej niečo a nechať človeka hovoriť, alebo kedy nie je potrebné ďalších slov, len byť pre niekoho objekt ktorý je vždy u neho nech sa deje čokoľvek. Je milá v takej miere, ako je niekto iný milí na ňu, nemá potrebu byť jedovatá ale keď na vás niekto hádže blato, taktiež mu nebudete venovať naivné úsmevy, ona naivná v žiadnom prípade nie je. Aj keď je rozumná a zodpovedná, rada občas blaznie ale to len s ľuďmi, ktorým dôveruje. Rada sa vypravuje na túry do hôr alebo vypadne z mesta vo voľnom čase len s batohom s nejpotrebnejšími vecami. Nadia nemá rada teplo a sparno či vlhko, ktorý sprevádza leto a ktorý by niekto využil na opaľovanie sa v bikinách. Všeobecne nemá veľmi rada slnko, ak to nevykompenzuje silný vietor. Viac si užije zimu, ktorá nejakými prvkami je niečím špeciálna než ďalšie tri obdobia s ktorými sa strieda. Pár krát už si s alkoholom potýkala, ale nie je to niečo, čo by mala tendenciu každú sobotu opakovať. Má rada hlavolamy a hádanky a keď sa pre niečo zapáli, dokáže byť aj súťaživá aj keď v tom je nádych nadnesenosti a snaží sa s to moc nepúšťať do mozgu aby nebola škodoradostná. Nenávidí čokoládovú zmrzlinu, príde jej strašne komerčne obľúbená a pritom nechápe prečo, keď nejako neulahodí jej chuťovým pohárikom. Osobne obľubuje stračatelovú. Neje mak alebo huby či karamel, naopak rada má veľa vecí a nestojí to za to, všetky ich vymenovať. Osobne jej ale veci dokážu znechutiť, keď ich má moc ľudí rado, stane sa z toho stereotyp. Má rada veci ako Star Wars alebo Dračí doupě, bývala vlastne taký malý nerd. Má rada sarkazmus a používa ho veľa, aj keď tým nemieni byť na osobu protivná. Aj keď smrť jej rodičov ju poznačil ale aj tak naďalejneprestávala byť milé dievča.

Keby ste niekoľko žien, dajme tomu, že dvadsať postavili do radu vedľa seba a bola by medzi nimi aj ona, tak výškou by moc nevynikala, pretože 167 centimetrov zase nie je až tak moc. Krásou tiež moc nevyniká, takže keby popred tie ženy chodil nejaký muž, možno by ju len prešiel pohľadom a inak nič, rovnako ako všetky ostatné. Keby sa na konci radu zvrtol a vracal by sa, možno by sa pri nej nakoniec na chvíľu pristavil a obzeral by si ju a aj to len preto, že jej modro-zeleno-sivé oči dokážu popliesť hlavu každému, kto si nedá pozor. No buďte si istý tým, že dokážu aj vrhať blesky a to nechce zažiť asi nikto, už len preto, že by ju nikto nechcel vidieť naštvanú. Málo kto to prežil. Na výzore jej nezáleží a keď by mala byť aj nahá, tak jej to nevadí. Možno by sa cítila trochu divne, keby bola nahá pred davom, ale inak je to v pohode. Veď kto dospelí nevidel nahú ženu? Pred deťmi má aspoň takúto úctu, že si necháva oblečenie na sebe. Ale tak akože... je sa na čo pozerať. Nemá síce neviem aké obrovské prsia alebo dokonalý zadok, ale aj tak má okúzľujúcu postavu. Svojím spôsobom určite. Aspoň boky má úzke a štíhle, rovnako ako brucho. Nehyzdia jej telo jazvy ani nič podobné, čo by narúšalo alabastrovú, hebkú pokožku. Vo vlasoch má hádam všetky farby no vidieť hlave hnedú a červenú. Sú stredne dlhé a väčšinou kučeravé, alebo vlnité. Na jej tvári sa dá všimnúť aj tmavé tenké obočie a pod ním oči, ktoré lemujú čierno čierne, pekne ohnuté riasy. Medzi očami nos akurátnej veľkosti. A pod ním krojené a plné ružové pery. K jej postave sa tiež ešte dá povedať pár slov. Je dosť pružná. Vie sa dobre uhýbať zbraniam, či už svištia vzduchom, alebo ich pevne drží niečia ruka. Vysoká (tých 168cm) je hlavne kvôli dlhým, štíhlym nohám. Ruky má tiež štíhle a dlhé, zakončené dlhými, štíhlymi, šikovnými prstami. Ale dá sa povedať, že má aj svaly.

Narodila sa dvom ľuďom, mužovi a žene - kto by to bol povedal? -, ktorý boli milujúcimi rodičmi a na svoje dieťatko sa veľmi tešili odkedy sa prišlo na to, že jej matka je tehotná. A tak o pár mesiacov prišla na svet práve ona. Obaja sa jej tešili a to aj napriek tomu, že jej otec chcel pôvodne chlapca, ale zmieril sa aj s dcérou. Veď ešte aby nie! Mesto, kde sa narodila nieslo názov Údol. Bývali na kraji tohto mesta. Ich dom nebol moc veľký, ale predsa len to bolo čosi, čo malo strechu, steny a takéto základné veci, ktoré sú k životu potrebné. Žilo sa im celkom dobre, ale aj to nie vždy. Keď mala asi päť rokov, jej otec ju vzal do Gondoru, kvôli neodkladnej záležitosti, ktorú tam potreboval vyriešiť a vzal ju so sebou, nech vidí aj niečo iné, než len Údol. V Gondore uvidela pomerne dosť zaujímavých vecí, ktoré ju zaujali až natoľko, že hneď ako prišla späť domov, začala špekulovať. Videla tam rôzne veci a zbrane ako meče, dýky, luky a rôzne iné a to ju fascinovalo. Je pravda, že takéto veci videla aj na uliciach Údolu, ale to si myslela, že to majú len tam a nikde inde - čo čakať od päťročného dieťaťa? -, ale keď videla, že to majú aj inde, chcela to mať aj ona, síce poriadne nevedela čo to je a na čo sa to používa, ale aspoň ako takú predstavu mala. A tak sa jej to proste zapáčilo natoľko, že žobrala u otca aby ju naučil bojovať. Bola malé decko, nevedela čo taký boj obnáša, ale aj tak na svojho otca naliehala aby ju to naučil. Trvalo to nejakú dobu, než potom spolu nahovorili aj mamu na to, aby im to schválila, ale nakoniec sa podarilo, aj keď len veľmi ťažko. Celý tento výcvik sa začal keď mala asi sedem rokov - skôr sa jej nepodarilo presvedčiť svojich rodičov a keď to niekedy skúšala sama aspoň s palicami alebo tak, moc jej to teda nešlo, ale ona si verila, že raz bude môcť bojovať s pravým mečom alebo strieľať z pravého luku. A tak sa nevzdávala ani v presviedčaní rodičov. Tréningy s otcom neboli jednoduché a keďže večer chodila spávať unavená a úplne hotová, ale ráno sa zase zobudila plná energie a pripravená 'do boja'. Jej otec ju najprv učil základy, ako držať zbrane, na akú vzdialenosť by bolo dobré ich používať a tak podobne. Až potom ju učil s nimi narábať, samozrejme, nie s pravými. Aspoň teda čo sa týka tých ostrých vecí. Strieľanie z luku bolo celkom fajn, ale moc ju to nechytilo. Viac sa jej pozdával boj s mečom a dýkou, takže sa zdokonaľovala hlavne v tom, až bol jej výcvik na konci a dokázala poraziť aj svojho otca, ktorý v tom bol sakra dobrý, ale nikdy sa ho nepýtala, kde sa to naučil. Proste nechcela zbytočne vyzvedať. Pre ňu bolo hlavné to, že ju to dokázal naučiť tak dobre, že v tom bola lepšia než on samotný - ale berme ohľad aj na to, že ona bola mladá, plná energie, zatiaľ čo jej otec si už prešiel istou cestou života a už nepatril medzi tých najmladších. A keď už mala 13 dozvedela sa, že je dhampýrka. O pár rokov, keď mala 17, pocítila silnú chuť vidieť zase svet, niečo iné než Údol. Nechcela ísť späť do Gondoru alebo tak, ale každopádne chcela proste vypadnúť a ísť niekam do neznáma. Preto sa rozlúčila s rodičmi, vzala si pár vecí na cestu, od otca dostala meč, ktorý sa v ich rodine vraj už nejakú dobu dedil, rovnako ako dostala aj dýku. A potom... nasadla na koňa a ide sa! Brány Údolu nechala za sebou a pobrala sa cestou necestou, tam, kdesi do neznáma. Po pár rokoch sa k nej doniesla správa, že jej rodičov niekto zavraždil. Chcela sa vtedy vrátiť domov a aspoň ich pochovať, ale nemohla sa vrátiť. Neuniesla by pohľad na ich mŕtve telá. Preto sa nevracala a snažila sa na to nemyslieť. A preto kontaktovala svoju babku, ktorá jej povedala o jednej škole, kde by zapadla. A nakoniec sa vydala na akadémiu Sv. Vladimíra. Čiže upírska akdémia.





 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama